Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Daň z nehnuteľností v roku 2018

6.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.3.13 Daň z nehnuteľností v roku 2018

Ing. Iveta Ištoková

Kto je podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov povinný v zdaňovacom období roku 2018 podať priznanie alebo čiastkové priznanie?

Priznanie k dani z nehnuteľností alebo čiastkové priznanie k tejto dani podávajú všetci tí daňovníci (fyzické osoby a právnické osoby) dane z nehnuteľností, ktorí v roku 2017 nadobudli do vlastníctva pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome. Ďalej aj tí daňovníci, ktorí sa stali v roku 2017:

  1. správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, VÚC alebo obce,
  2. nájomcom nehnuteľnosti, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky,
  3. užívateľom, a to v tom prípade, že nie je možné identifikovať vlastníka, nájomcu alebo správcu nehnuteľnosti.

Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podáva daňovník v tom prípade, že v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach už príslušnému správcovi dane z nehnuteľností podal priznanie alebo daňové priznanie k dani z nehnuteľností (podávalo sa do konca roku 2012). Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností však podávajú aj tí daňovníci, ktorým k 31. 12. 2017 zanikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností, čiže tie osoby, ktoré v roku 2017 napr. predali alebo darovali nehnuteľnosť, nemajú už nehnuteľnosť v nájme alebo v správe alebo ju prestali užívať a boli ako užívatelia na účely dane z nehnuteľností považovaní za daňovníkov.

Priznanie alebo čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva na tlačive, ktorého vzor je súčasťou opatrenia vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Daňovníci ho získajú v listinnej podobe priamo u príslušného správcu dane z nehnuteľností alebo sa tlačivá zverejňujú na stránke príslušnej obce alebo mesta, v katastri ktorých sa nehnuteľnosť nachádza. Editovateľné tlačivo (priamo sa dá vyplniť v PC) dane z nehnuteľností je zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky. V priznaní alebo čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť všetky údaje podľa priznania a svojím podpisom deklarovať správnosť a úplnosť vyplnených údajov.

Tlačivo priznania alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností sa doručuje správcovi dane najneskôr 31. 1. 2018. Po uvedenom termíne hrozí daňovníkom sankcia, pretože ho bude správca dane považovať za neskoro podané priznanie k dani z nehnuteľností. V prípade, že daňovník tlačivo zašle poštou, rozhodujúci je dátum prevzatia zásielky na pošte.

Správcom dane z nehnuteľností je tá obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Správca dane všeobecne záväzným nariadením k dani z nehnuteľností zavádza daň z nehnuteľností, ďalej v ňom ustanovuje sadzby dane z nehnuteľností, hodnoty pôdy, príplatok za ďalšie podlažie stavby, oslobodenia alebo zníženia od dane z nehnuteľností. Všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností správca dane prijíma s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane nie je povinný všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností prijímať a schvaľovať každoročne. Všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností majú obce zverejnené aj na svojich internetových stránkach, kde si ich môžu prípadne daňovníci pozrieť.

Zdaňovacím obdobím pri dani z nehnuteľností je kalendárny rok. Daň z nehnuteľností správca dane vyrubuje každoročne rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, na zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada okrem dvoch výnimiek vzniku daňovej povinnosti v priebehu kalendárneho roku. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením vzniká daňová povinnosť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom alebo po dni schválenia príklepu súdu. Dedičovi ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve alebo osvedčenia o dedičstve.

Daňovník dane z nehnuteľností priznáva svoje nehnuteľnosti podaním priznania k dani z nehnuteľností prístroje alebo čiastkovým priznaním k tejto dani. Je potrebné uviesť, že nehnuteľnosť môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov zastupuje jeden z nich a ostatní ručia za daň do výšky svojho podielu na dani. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú daňovníkmi dane z nehnuteľností obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Daň z nehnuteľností sa člení na tri časti a to:

a/ daň z pozemkov,

b/ daň zo stavieb a

c/ daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len „daň z bytov“).

A. Daň z pozemkov

1. Daňovník

Daňovníkom dane z pozemkov je v prvom rade vlastník pozemku. Potom je daňovníkom dane z pozemkov správca pozemku vo vlastníctve štátu, vyššieho územného celku alebo obce, zapísaný v katastri nehnuteľností. Daňovníkom dane z pozemkov je aj nájomca, ktorým môže byť len ten, kto splní podmienky uvedené v zákone. Ide o takého nájomcu, ktorý má pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu alebo má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, alebo má v nájme pozemky fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu, alebo má nájomca nájomný vzťah k pozemku, ktorý trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností. V prípade takéhoto nájomcu je potrebné uviesť, že nájomca bude považovaný za daňovníka len v tom prípade, že budú splnené obidve podmienky dané zákonom (t. j. nájomný vzťah na dobu päť a viac rokov a nájomca zapísaný v katastri nehnuteľností).

2. Predmet dane z pozemkov

Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, ktoré sú na účely zákona zoskupené do piatich skupín pozemkov a to:

1. orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty,

2. záhrady,

3. zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,

4. lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,

5. stavebné pozemky.

Pre správne zaradenie pozemku do uvedených skupín je rozhodujúce ako je pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností eviduje osem druhov pozemkov, ktoré sú však na účely zákona zoskupené do piatich skupín. Je potrebné uviesť, že iba stavebné pozemky nie sú evidované v katastri nehnuteľností, preto je na účely zákona stavebný pozemok priamo definovaný.

Čo sa týka lesných pozemkov, predmetom dane z pozemkov sú len tie lesné pozemky, ktoré sú podľa programu starostlivosti o lesy zaradené ako hospodárske lesy. Okrem hospodárskych lesov poznáme aj lesy osobitného určenia a ochranné lesy, tieto nie sú predmetom dane z pozemkov. To znamená, že ak osoba vlastní les osobitného určenia alebo ochranný les, tie nie sú predmetom dane z pozemkov a preto nie je vlastník takého lesa považovaný na účely zákona za daňovníka, a teda nepodáva ani priznanie alebo čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností.

Za stavebný pozemok sa na účely zákona považuje ten pozemok, na ktorý bolo vydané právoplatné stavebné povolenie a za stavebný pozemok sa bude považovať až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov podľa zákona. Ak má však daňovník vydané stavebné povolenie na prístavbu, nadstavbu alebo stavebnú úpravu, potom pozemok nepovažujeme za stavebný pozemok, ale bude sa zdaňovať podľa toho ako je pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností.

Predmetom dane z pozemkov nie sú pozemky pod stavbami, pretože sa zdaňuje stavba v režime dane zo stavieb alebo dane z bytov, ako aj pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie (okrem verejných účelových komunikácií) a celoštátne a regionálne železničné dráhy.

3. Základ dane z pozemkov

Základ dane z pozemkov uvádza daňovník v priznaní alebo čiastkovom priznaní k dani z nehnuteľností. Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku, ktorá sa vypočíta ako súčin výmery pozemku (tú zistí daňovník podľa listu vlastníctva) a hodnoty pôdy, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 alebo 2 zákona alebo je ustanovená správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení, ak má na to správca dane z nehnuteľností splnomocnenie zo zákona.

4. Sadzba dane z pozemkov

Sadzba, resp. sadzby dane z pozemkov ustanovuje podľa splnomocnenia v zákone správca dane vo všeobecne záväznom nariadení.

5. Výpočet dane z pozemkov

Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane z pozemkov na príslušnú skupinu pozemkov. Daňovník si však daň z pozemkov sám nevypočítava, pretože tlačivo priznania alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností je zostavené tak, že daňovník len uvedie, aký druh pozemku vlastní. Daňovník pri predkladaní tlačiva dane z pozemkov podľa príslušnej prílohy (oddiel II. priznania) len uvedie druh a výmeru pozemku. Samotnú daň z pozemkov mu správca dane vypočíta v rozhodnutí, ktorým vyrubuje daň z nehnuteľností.

B. Daň zo stavieb

1. Daňovník

Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby, alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, vyššieho územného celku alebo obce, alebo nájomca, ktorý má v nájme stavby spravované Slovenským pozemkovým fondom. Ak niekto skutočne užíva stavbu a nie je zo strany správcu dane z nehnuteľností schopný identifikovať vlastníka, správcu alebo nájomcu, potom tento užívateľ môže byť považovaný za daňovníka dane zo stavieb.

2. Predmet dane zo stavieb

Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, spojených so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na zaradenie stavieb do niektorej z nasledujúcich skupín a teda aj na výpočet dane zo stavieb je rozhodujúce, na aký účel sa stavba k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia využíva.

Predmetom dane zo stavieb sú stavby v členení na:

a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

c) chaty a stavby na individuálnu rekreáciu,

d) samostatne stojace garáže,

e) stavby hromadných garáží,

f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou,

g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h).

Ak stavba k 1. januáru zdaňovacieho obdobia spĺňa predmet dane zo stavieb a nevyužíva sa na žiaden účel, zaradí sa ako ostatná stavba podľa písm. i).

Predmetom dane zo stavieb nie sú stavby s bytmi a nebytovými priestormi v bytovom dome, ďalej stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

3. Základ dane zo stavieb

Výmera zastavanej plochy stavby sa považuje za základ dane zo stavieb, pričom tým treba chápať pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej alebo v prípade stavieb hromadných garáží umiestnených pod zemou najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby. Prečnievajúca časť strechy v prípade nadzemnej stavby sa do základu dane zo stavieb nezarátava.

4. Sadzba dane zo stavieb

Sadzba, resp. sadzby dane zo stavieb ustanovuje podľa splnomocnenia v zákone správca dane vo všeobecne záväznom nariadení.

5. Výpočet dane zo stavieb

Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane zo stavieb podľa účelu využitia stavby, ak ide o stavbu prízemnú a využívanú len na jeden účel. Ak má však stavba viac podlaží, daň sa vypočíta ako súčin základu dane (výmera zastavanej plochy stavby v m2) a sadzby dane zo stavieb, ktorá sa zvyšuje o súčin počtu ďalších podlaží stavby (okrem prízemia) a príplatku za ďalšie podlažie, ktoré si správca dane ustanovuje vo všeobecne záväznom nariadení.

Čo sa týka stavby, ktorá sa využíva na viaceré účely, na ktoré správca dane ustanovil rôzne sadzby dane zo stavieb, daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane, pričom pomernú časť dane vypočítame ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie. Pomerná časť základu dane zo stavieb sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Daňovník si však daň zo stavieb sám nevypočítava, pretože tlačivo priznania alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností je zostavené tak, že daňovník len uvedie, na aký účel sa stavba využíva. Daňovník pri predkladaní tlačiva dane zo stavieb podľa príslušnej prílohy (oddiel III. priznania) len uvedie, akú stavbu vlastní (na aký účel ju teda využíva), výmeru zastavanej plochy stavby, počet ďalších podlaží okrem prízemia (ak je stavba viacpodlažná) a ak ide o stavbu, ktorá sa využíva na viaceré účely, daňovník uvádza aj celkovú výmeru podlahových plôch stavby (do ktorých sa nezapočíta výmera chodieb a schodov) a výmeru podlahových plôch na jednotlivý účel využitia stavby. Samotnú daň zo stavieb mu správca dane

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: