dnes je 7.4.2020
Input:

Daň zo stavieb

3.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.3.3 Daň zo stavieb

JUDr. Mária Malíková; Ing. Stanislav Krajčír, Ing. Ján Mintál

Daňovníkom dane zo stavieb je zásadne fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či má trvalé bydlisko alebo miesto podnikania na území republiky alebo nie a ako vlastník stavby je zapísaná aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo stavby sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľností. Bez právoplatného rozhodnutia správy katastra nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik práva k stavbe.

Daňovníkom dane zo stavieb je aj osoba, ktorá spravuje stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby, ktorá je vo vlastníctve obce, či vo vlastníctve vyššieho územného celku. V porovnaní s pozemkami, za ktoré daň z pozemkov platí ako daňovník aj nájomca, zákon o dani zo stavieb nájomcu stavby za daňovníka dane zo stavieb neurčuje s výnimkou tých stavieb, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, ak sa prenajímajú. Iba za stavby v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré fond na základe nájomnej zmluvy prenajal inej fyzickej alebo právnickej osobe, je daňovníkom dane zo stavieb nájomca bez ohľadu na dĺžku trvania nájomného vzťahu a na skutočnosť, že takéto nájomné vzťahy k stavbám nie sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností. Keďže vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam sú v mnohých prípadoch neusporiadané, ale tieto stavby sú fyzickými alebo právnickými osobami užívané, zákon medzi daňovníkov dane zo stavieb zahŕňa aj tú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá stavbu skutočne užíva. Užívateľ stavby je však daňovníkom iba vtedy, ak z právoplatných dokladov nie je možné zistiť, kto je vlastníkom stavby alebo správcom stavby vo vlastníctve štátu, alebo správcom stavby vo vlastníctve obce, vyššieho územného celku a nejde ani o stavbu, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. Ak sa nájomný alebo užívateľský vzťah k stavbe v priebehu zdaňovacieho obdobia zmení a stavbu bude napríklad od 1. júla užívať iná osoba ako tá, ktorá ju užívala k 1. januáru, daňovníkom dane zo stavieb na celé zdaňovacieho obdobie roka bude tá osoba, ktorá stavbu užívala k 1. januáru. Pre vyrubenie dane zo stavieb je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu roka, sa neprihliada.

Pri zmluvných nájomných vzťahoch sa nájomca stavby nepovažuje za daňovníka dane zo stavieb. Správca dane od neho nemôže žiadať ani predloženie daňového priznania, ale ani zaplatenie dane, aj keby prenesenie daňovej povinnosti z vlastníka na nájomcu bolo obsahom nájomnej zmluvy. Iba daňovník, ktorým je vlastník, resp. správca stavby, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Dohody uzavreté medzi vlastníkom a nájomcom, na základe ktorých daňovú povinnosť namiesto vlastníka stavby znáša nájomca, nie sú pre daňové konanie právne účinné.

Taktiež stavba, ako nehnuteľná vec, môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Daňovníkom dane v tom prípade je každý spoluvlastník stavby podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom zastupuje jeden z nich, ktorý bude v daňovom konaní vystupovať pri všetkých daňových úkonoch. Túto skutočnosť však spoluvlastníci musia písomne oznámiť správcovi dane do termínu na podanie daňového priznania. Ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňové priznanie za celú stavbu podáva jeden z manželov, ktorý vystupuje pri všetkých úkonoch v daňovom konaní. Daňovníkom dane zo stavieb sú však obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. Podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, zákon o miestnych daniach ani pri stavbách neustanovil, kto zaplatí daň zo stavieb za stavby v období prebiehajúceho dedičského konania. Predpokladaný dedič nie je za daňovníka určený zákonom, správca dane (obec) nemôže v priebehu dedičského konania vyrubiť daň predpokladanému dedičovi až do doby, kým rozhodnutie o dedičstve nenadobudne právoplatnosť, nakoľko vlastníctvo k veci po poručiteľovi sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.

Pri zmene vlastníckych práv k stavbe, ktoré nastanú v priebehu roka, je daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie povinná zaplatiť tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola k 1. januáru zdaňovacieho obdobia daňovníkom a ktorá mala k 1. januáru zdaňovacieho obdobia evidovanú nehnuteľnosť na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Predmet dane zo stavieb

Na účely tohto zákona sa zdaňujú iba také stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami (podlažie je časť vnútorného priestoru vymedzená podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou). Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. V súvislosti s vymedzením predmetu dane zo stavieb je potrebné uviesť, že základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou stavby sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom do zastavanej plochy sa nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavbyZákladom dane pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby. Ak vychádzame z tejto definície, podzemné stavby, ktoré nemajú žiadne nadzemné podlažie ani žiadnu vyčnievajúcu časť stavby nad zemou, okrem stavby hromadných garáží umiestnených pod zemou, nie sú predmetom dane zo stavieb, pretože sa nedá určiť základ dane zo stavieb. Ďalšou podmienkou pri vymedzení predmetu dane zo stavieb je spojenie stavby so zemou pevným základom. Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné vychádzať z § 43 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (zákon č 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku), podľa ktorého pevným spojením so zemou sa rozumie buď spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, či umiestnenie pod zemou.

Predmetom dane zo stavieb sú aj také stavby, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov prestali užívať. Môže ísť napr. o spustnuté neobývané domy, stavby výrobného charakteru, ktoré majú vlastníka, sú evidované v katastri ako stavby, ale nevyužívajú sa na účel, na ktorý boli postavené, prípadne sa prestali využívať. Rozostavané stavby alebo dočasné stavby nie sú predmetom dane zo stavieb. Zákon o dani zo stavieb rozčleňuje stavby do niekoľkých skupín:

Stavby na bývanie a drobné stavby

V prvej skupine sú stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Stavbami na bývanie sú rodinné domy a bytové domy. Za stavbu na bývanie sa považuje aj obytná časť tých poľnohospodárskych usadlostí, ktoré sú umiestnené v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov. Podľa stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Za rodinný dom je považovaná stavba, ktorá je určená predovšetkým na bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Rodinné domy, ktoré slúžia na prechodné rekreačné účely, sa môžu považovať a zdaňovať ako „chaty” iba v prípade, ak ako obytné stavby vidieckeho charakteru, ktoré sú súčasťou vidieckeho osídlenia, boli upravené na rekreačné chalupy, ktoré boli vyňaté z bytového fondu a pri ktorých bola povolená zmena účelu užívania. Rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby vydáva príslušný stavebný úrad. Na zmenu účelu užívania nehnuteľnosti z rodinného domu na chatu nestačí, že daňovník nie je na trvalý pobyt prihlásený v tej obci, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Bytový dom je stavba určená na bývanie, ktorá pozostáva zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Daňou zo stavieb sa zdaňujú aj tie bytové nájomné domy, ktoré sú vo vlastníctve obcí, stavebných bytových družstiev, bytových podnikov, akciových spoločností, ak ani jeden byt alebo nebytový priestor neprešiel do vlastníctva fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri zdaňovaní bytových domov daňou zo stavieb sa stáva, že bytové družstvá započítavajú zaplatenú daň z nehnuteľností do nákladov nájomcu, z čoho v niektorých prípadoch vznikajú spory. Bytové družstvá môžu v rámci svojej právomoci vykonať aj rozpis vypočítanej dane zo stavieb na jednotlivých nájomcov bytov, avšak rozpis dane z nehnuteľností na nájomcov zákon o miestnych daniach neupravuje.

Drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Patria sem:

  • prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení,

  • podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice a žumpy. Stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky

Do druhej skupiny patria stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.

Rekreačné a záhradkárske chaty

Do tretej skupiny patria stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu. Takýmito stavbami sú najmä rekreačné chaty v krajine, rekreačné chaty v zastavanom území obce a záhradkárske chaty, ktoré sú umiestnené v záhradkárskych osadách. Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce alebo v súbore katastrálnych území, ktoré sú v správe obce.

Stavby garáží

V štvrtej skupine sú stavby garáží. V zákone sú uvedené v členení na tri skupiny, a to samostatne stojace garáže, stavby hromadných garáží a stavby hromadných garáží umiestnených pod zemou. V tejto skupine ide o samostatne stavebne povolené a skolaudované stavby garáží, ktoré nie sú vstavané a netvoria ani prístavbu k obytnému domu alebo k inej stavbe. Za garáže vstavané sa považujú také garáže, ktoré sú stavebne začlenené do pôdorysu stavby obytného domu alebo stavby slúžiacej na rekreáciu, alebo inej stavby a boli spoločne s týmito stavbami skolaudované. Za garáže pristavané sa považujú tie, ktoré sú postavené na základe samostatného stavebného povolenia a ako samostatné jednoduché stavby boli skolaudované. So stavbou obytného domu alebo inými stavbami sú však stavebne prepojené. Patria sem aj samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely postavené mimo bytových domov. Ak ide o radovú výstavbu garáží a nejde o spoluvlastníctvo, ale o vlastníctvo ku každej stavbe osobitne, základom dane zo stavieb je výmera v m2 celej zastavanej plochy pri každej z týchto garáží, ktorá sa zdaňuje takou sadzbou dane, akú správca dane určí vo všeobecne záväznom nariadení obce. Každý vlastník garáže podáva daňové priznanie samostatne.

Priemyselné stavby

Piatu skupinu tvoria priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, ako aj stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.

šiestej skupine sú stavby, v ktorých sa vykonáva ostatná podnikateľská činnosť. Ide o stavby, ktoré daňovník využíva na dosiahnutie a udržanie príjmov, v ktorých prevádzkuje podnikateľskú činnosť, alebo sú s touto činnosťou spojené. Patria sem i stavby, v ktorých sa vykonáva zárobková činnosť (stavby bánk, poisťovní, realitných kancelárií, maloobchod, veľkoobchod a pod.), ďalej stavby, ktoré slúžia na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, stavby, ktoré napr. priemyselný alebo poľnohospodársky podnik poskytol inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej alebo priemyselnej produkcie. Skladovanie predstavuje súbor činností zameraných na príjem materiálu, jeho uloženie v sklade, prípravu a vlastný výdaj, ako aj presun na miesto určenia. Do tejto skupiny nepatria však administratívne stavby štátnych orgánov, katastrálne úrady a pod., pretože sa v nich nevykonáva administratívna činnosť súvisiaca s podnikateľskou a zárobkovou činnosťou.

Ostatné stavby

Siedmu skupinu stavieb tvoria ostatné stavby, ktoré nemožno zaradiť medzi pôdohospodárske stavby, stavby vodného hospodárstva, priemyselné stavby, stavby slúžiace stavebníctvu a energetike, ostatné stavby na vykonávanie podnikateľskej a zárobkovej činnosti, ako ani medzi stavby na bývanie, garáže, chaty na individuálnu rekreáciu. Do tejto skupiny stavieb patria napr. administratívne stavby štátnych úradov, katastrálnych úradov, súdov, prokuratúry, stavby zdravotníckych a školských zariadení, detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod.

Predmet dane zo stavieb

Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou horizontálne deliace konštrukcie. Ide o časť vnútorného priestoru, ktorá je vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. Podlažím stavby sa rozumie nielen ohraničenie stavby stenovými prvkami, podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou, ako je to pri budove, ale aj ohraničenie poloodkrytého stavebného objektu, ktorého stavebná konštrukcia vytvára nosnú sústavu a zároveň ohraničuje priestor. Poloodkrytým stavebným objektom sú napríklad prístrešky nad čerpacími stanicami, ale aj iné prístrešky, pri ktorých sa za podlažie na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor vymedzený podlahou a strešnou konštrukciou. Takéto prístrešky, ak sú spojené so zemou pevným základom, sú predmetom dane zo stavieb. Stavba, ktorá má byť predmetom dane zo stavieb, musí mať jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží. Nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby. Aj keď