Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Vecné bremená

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.7 Vecné bremená

JUDr. Viktória Nagyová Tenkač


Právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 OBČZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len k nehnuteľným veciam.

Podstatou a špecifickou odlišnosťou inštitútu vecného bremena od ostatných inštitútov nie je samotné obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, pretože takéto obmedzenie je možné upraviť/dohodnúť i v rovine záväzkovej, t. j. v rovine obligačného práva. Podstata inštitútu vecného bremena spočíva v právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa.

Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí potreba jednorazového výkonu práva pre zriadenie vecného bremena).

Vecné bremeno môže byť zriadené ako:

  • in rem (v prospech určitej nehnuteľnosti) alebo

  • in personam (v prospech určitej osoby).

Osoba oprávneného z vecného bremena teda záleží od samotnej povahy vecného bremena: ak vecné bremeno pôsobí in rem, oprávneným z vecného bremena bude vlastník nehnuteľností, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené; ak vecné bremeno pôsobí in personam, oprávneným z vecného bremena je určitá osoba (fyzická osoba alebo právnická osoba), pričom jej právo z vecného bremeno zaniká jej smrťou (ak je oprávneným fyzická osoba) alebo zánikom (ak je oprávneným právnická osoba). Právo oprávneného z vecného bremena (ak ide o in personam) je neprevoditeľné a časovo obmedzené, zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby.


Predmetom vecného bremena nemôžu byť spoločné časti bytového domu alebo spoločné zariadenia bytového domu.

Predmetom vecného bremena - vo vzťahu k vlastníctvu pozemku, domu, bytu, nebytového priestoru - môže byť povinnosť:

  • niečo trpieť - napr. prechod cez pozemok, vedenie kanalizácie cez pozemok a pod.,

  • niečoho sa zdržať - napr. stavby vysokého oplotenia,

  • niečo konať - napr. odomykať bránu v určitom časovom období (rozpätí).

Vecné bremeno môže zriadiť:

  • vlastník nehnuteľnosti, a ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, musia vecné bremeno zriadiť všetci spoluvlastníci,

  • spoluvlastník nehnuteľnosti - len v určitých prípadoch, ak spoluvlastník zaťaží vecným bremenom len svoj spoluvlastnícky podiel (v tomto prípade bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov). Príklad: ak je obsahom záväzku osobné plnenie jedného zo spoluvlastníkov.


Ak však ide o právo prechodu cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve, právo viesť vodovodné, kanalizačné potrubie cez pozemok, takéto vecné bremeno zaťažuje celý pozemok, a preto je potrebný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov.

Vecné bremeno vzniká:

  • zmluvou,

  • na základe závetu,

  • schválenou dohodou dedičov,

  • rozhodnutím príslušného orgánu (súdu či stavebného úradu),

  • zo zákona,

  • vydržaním.


Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho pozemku) toto právo vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t. j. vydržaním. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 39/99).

Náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena musí mať všetky náležitosti právneho úkonu, musí sa uzavrieť v písomnej forme, pričom z jej obsahu musí jednoznačne vyplývať, že sa zriaďuje vecné bremeno, t. j. pre zriadenie vecného bremena nepostačuje len samotné obligačné oprávnenie oprávneného subjektu a tomu zodpovedajúca povinnosť povinného subjektu.

V zmluve o vecnom bremene nemusí byť výslovne uvedené, že oprávnený z vecného bremena vecné bremeno prijíma. Ani prejavy zmluvných strán nemusia byť zachytené na jednej listine, keďže nejde o prevod nehnuteľnosti. Obsahová súvislosť viacerých listín musí však byť jednoznačná.

Vecné bremeno je možné zriadiť na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, pričom - ak zo zmluvy nevyplýva určenie doby- platí, že ide o dobu neurčitú;

Vecné bremeno môže byť zriadené odplatne aj bezodplatne; ak v zmluve nie je uvedená zmienka o odplate, platí, že vecné bremeno je zriadené bezodplatne.

Náležitosťami zmluvy o zriadení vecného bremena sú:

  1. označenie, že ide o zmluvu o zriadení vecného bremena;

  2. identifikácia zmluvných strán (ak ide o fyzickú osobu, v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvale bydlisko; ak ide o právnickú osobu, v rozsahu obchodné meno, sídlo, IČO, údaj o zápise v registri, údaj o osobe, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby);

  3. identifikácia nehnuteľnosti (ak ide o pozemok, v rozsahu parcelné číslo pozemku, údaj, či ide o parcelu registra „C“ alebo „E“, výmera pozemku, druh pozemku, katastrálne územie, obec, okres, číslo listu vlastníctva, na ktorom je pozemok zapísaný; ak ide o stavbu, súpisné číslo stavby, druh stavby, ako aj údaje o pozemku, na ktorom sa stavba nachádza; ak ide o byt/nebytový priestor, číslo bytu/nebytového priestoru, podlažie, na ktorom sa nachádza a údaj o bytovom dome, v ktorom sa nachádza, vrátane súpisného čísla, ulice, čísla vchodu, a mesta, označenia pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza, označenie spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku);

  4. určenie obsahu vecného bremena. Obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti tak, že ho obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva (obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať). Obsah vecného bremena platná právna úprava bližšie nevymedzuje, rovnako ako aj spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - to všetko je ponechané na dohodu zmluvných strán a na základnú právnu úpravu, spočívajúcu napríklad v tom, že výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OBČZ). V praxi nie je možné vylúčiť prípady dohody zmluvných strán o zriadení vecného bremena s obsahom blížiacim sa obsahu vlastníckeho práva. V každom prípade má byť obsah vecného bremena vymedzený tak, aby zabezpečoval obidvom zmluvným stranám právnu istotu do budúcnosti v tom zmysle, že žiadna strana nebude mať pochybnosti o tom, aké práva a povinností z daného vecného bremena vyplývajú.

  5. povinnosti zmluvných strán;

  6. miesto a čas uzatvorenia zmluvy;

  7. podpisy zmluvných strán, pričom podpis povinného z vecného bremena musí byť osvedčený.


V zmluve o zriadení vecného bremena nemusí byť uvedené, že oprávnený z vecného bremena toto vecné bremeno prijíma, postačí, ak je zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná.

V § 42 Katastrálneho zákona (KZ) je upravená spôsobilosť zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností. Podľa § 42 ods. 1 KZ na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Aj v prípade zriadenia vecného bremena sa v zmysle § 42 ods. 2 KZ vyžaduje, aby zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahovala označenie:

  1. účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

  2. právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

  3. nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Z § 42 ods. 3 KZ vyplýva, že podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve musia byť osvedčené. Ak sú uvedené osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

Zmluva o zriadení vecného bremena musí byť uzatvorená v písomnej forme, a to pod sankciou jej absolútnej neplatnosti.

Vznik a zánik zmluvy o zriadení vecného bremena

Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena, t. j. písomným návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím tohto návrhu, pričom zo zmluvy, resp. návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu, musia byť zrejmé jej podstatné náležitosti. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecného bremenu je však potrebný vklad do katastra nehnuteľností.


Vecné bremeno je možné zriadiť aj v prospech tretej osoby (napr. v darovacej zmluve možno zriadiť právo doživotného bývania darcom určenej osoby v darovanom byte). V takom prípade pôjde o zmluvu v prospech tretej osoby podľa § 50 OBČZ. Z § 50 ods. 2 OBČZ vyplýva, že ak v OBČZ nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto (tretia) osoba oprávnená zo zmluvy okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Ak zmluva o zriadení vecného bremena je uzatvorená v prospech tretej osoby, dovtedy, kým táto tretia osoba nedá svoj súhlas, platí zmluva len medzi zmluvnými stranami, ktoré ju uzavreli. To isté platí, ak by tretia osoba svoj súhlas s vecným bremenom odoprela.

Vecné bremeno však nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti.

Vecné bremeno budúceho užívania nehnuteľností alebo jej časti (napr. bytu/nebytového priestoru/rodinného domu) je možné zriadiť aj v čase, keď dotknutá nehnuteľnosť ešte nie je skolaudovaná. Od toho - zriadenia vecného bremena - však treba odlíšiť vznik práva výkonu vecného bremena, ku ktorému dôjde až právoplatným kolaudačným rozhodnutím.

Podľa súdnej praxe (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.08.2010, sp. zn. 33 Cdo 3694/2008) zriadeniu vecného bremena nebráni existencia záložného práva k nehnuteľnosti. Je však opodstatnené zamyslieť sa nad problematickosťou takéhoto záveru, pretože samotná existencia vecného bremena môže viesť k zníženiu hodnoty založenej nehnuteľnosti, dokonca v niektorých prípadoch môže byť vecné bremeno dohodnuté tak široko, že bráni predaju zálohu.

Vecné bremeno môže byť zriadené aj k nehnuteľnosti, ktorá už je zaťažená vecným bremenom, platí však, že nové vecné bremeno nesmie byť na ujmu právam vyplývajúcim zo skoršieho vecného bremena.

Vecné bremená zanikajú:

  1. dohodou zmluvných strán (zmluvou), pričom k zániku práva zodpovedajúceho vecného bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností;

  2. v prípade, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká (jedným z účelov zriadenia vecného bremena totiž je, že vec bude slúžiť potrebám oprávnenej osoby

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: