Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Daň z pozemkov

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.3.2 Daň z pozemkov

JUDr. Mária Malíková; Ing. Stanislav Krajčír

IB Grant Thornton Consulting

k.s.; Ing. Peter Horniaček

Daňovník dane z pozemkov

Daňovníkom, t. j. osobou, ktorá je povinná platiť daň z pozemkov, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je:

a) vlastníkom pozemku, ktorým je osoba zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v príslušnom liste vlastníctva, ktorý pre danú nehnuteľnosť vedie príslušná správa katastra v katastrálnom území, ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Okrem takto zapísaného vlastníka vlastníkom je aj dedič, ktorý po poručiteľovi získal do vlastníctva (zdedil) nehnuteľnosť na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z listu vlastníctva vydaným správou katastra, prípadne aj dokladom z bývalej evidencie nehnuteľností alebo dokladom z pozemkovej knihy. Preukázaním takýchto dokladov o vlastníctve nie je pri určovaní daňovníka rozhodujúci užívateľský vzťah k pozemku,

b) správcom pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Majetok štátu je správca pozemkov, stavieb a bytov oprávnený užívať na plnenie svojich úloh podľa predmetu činnosti, a to vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej oblasti podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (napr. štátne rozpočtové a príspevkové organizácie) alebo v podnikateľskej oblasti podľa zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku,

c) správcom pozemku vo vlastníctve obce v prípade, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Obec môže svoj majetok zveriť do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii zriadenej podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Správca obecného majetku je oprávnený majetok obce držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a zásadami hospodárenia s majetkom obce,

d) správcom pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku vtedy, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyššie územné celky (samosprávne kraje) boli zriadené zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktoré z hľadiska zdaňovania daňou z nehnuteľností a určenia daňovníka neboli do 1. januára 2004 osobitne upravené,

e) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav – ide o prípady, keď na základe návrhu vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané pozemky podľa druhej časti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorí požiadali o vyčlenenie svojich pozemkov užívaných poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym subjektom podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo 229/1991 Zb., obvodný pozemkový úrad nariadi urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku podľa § 68 ods. 1 a § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné pozemky. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov môže dať aj Slovenský pozemkový fond, pokiaľ ide o pozemky, ktoré spravuje. Ak z hospodárskych dôvodov nemôžu byť vlastníkovi vyčlenené pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa mu iné poľnohospodárske alebo lesné pozemky do bezplatného náhradného užívania. V tomto prípade však napriek tomu, že náhradné pozemky sú v katastri nehnuteľností naďalej vedené na pôvodných vlastníkov, daňovníkom dane z pozemkov za náhradné pozemky je tá fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli náhradné pozemky pridelené na obhospodarovanie,

Nájomca

f) nájomcom v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav, ich ďalej prenajme, daňovníkom dane z pozemkov je tá osoba, ktorá má náhradné pozemky v nájme,

g) nájomcom v prípade, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností – ak vlastník pozemku na základe nájomnej zmluvy pozemok dlhodobo prenajme, fyzická alebo právnická osoba je daňovníkom dane z pozemkov vtedy, ak je ako nájomca zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a nájomný vzťah trvá najmenej päť rokov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nesprávne určenie daňovníka a platenia dane z pozemkov za malé výmery záhrad, ktoré obhospodarujú fyzické osoby. V spoločnosti je častým javom, že záhradkársky zväz, ktorý je vedený ako „nájomca“ pozemku väčšej výmery, vyčlení fyzickým menšie časti pozemkov na užívanie ako záhrady. Keďže je záhradkársky zväz z dôvodu dlhodobého prenájmu pozemku, vedený v katastri ako „nájomca“, je aj daňovníkom dane z pozemkov. Napriek tomu sa však stáva, že fyzická osoba, ktorá na základe dohody so záhradkárskym zväzom má v užívaní časť pozemku ako záhradku, a tiež na základe jeho požiadavky platí príslušnému správcovi dane daň z pozemkov a určitú sumu ako nájomné platí aj záhradkárskemu zväzu. Platenie dane z pozemkov fyzickou osobou za záhradky, ktoré nie sú v jej vlastníctve alebo dlhodobom nájme, nie je v súlade so zákonom o dani z nehnuteľnosti (zákon číslo 584/2004 Z. z. o miestnych daniach), pretože v tomto prípade daňovníkom nie je fyzická osoba, ktorej záhradkársky zväz vyčlenil do užívania časť pozemku ako záhradu, ale daňovníkom je záhradkársky zväz, ktorý je zapísaný ako nájomca v evidencii katastra nehnuteľností. Takýto postup nebol v súlade ani so zákonom číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), ktorý bol platný do 31. 12. 2011 a nie je ani v súlade so zákonom číslo 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012, a ktorý ustanovuje, že dohody, na základe ktorých daňovú povinnosť znáša namiesto daňovníka úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné. Nájomné práva k pozemkom trvajúce najmenej päť rokov sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností, ak je nájomný vzťah k pozemku kratší ako päť rokov, nájomné práva sa do katastra nezapisujú. Pri krátkodobom prenájme pozemku je daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku a prípadné dohody uzavreté medzi vlastníkom a nájomcom v tom smere, že nájomca znáša daňovú povinnosť za vlastníka pozemku, nie sú pre daňové konanie rozhodujúce a podstatné.


V obci vzniklo urbárske spoločenstvo (pozemkové) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách (zákon č. 330/1991 Zb.) a zaplatilo daň z pozemkov za lesné pozemky. Otázka vzniká, či je urbárske spoločenstvo daňovníkom dane z pozemkov a či správne zaplatilo daň za lesné pozemky.

Riešenie:

Pozemkovým spoločenstvom je lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných predpisov, lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, pozemkové spoločenstvo založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Daňovníkom dane z pozemku je vlastník pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ak vlastník pozemku (aj lesného) prenechal pozemky do nájmu fyzickým alebo právnickým osobám, je daňovníkom nájomca, ale iba vtedy, ak nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a je evidovaný v katastri nehnuteľností ako „nájomca“. Preto ak urbárske spoločenstvo nezískalo vlastníctvo jednotlivých podielov k spoločnej nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov a nie je evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako nájomca v nájomnom vzťahu trvajúcom najmenej päť rokov, nie je daňovníkom dane z pozemku. Daňovníkmi v tomto prípade sú jednotliví podieloví spoluvlastníci pozemku a správca dane bol povinný vyrubiť daň z pozemku za lesné pozemky jednotlivým vlastníkom podielov pozemku,

h) nájomcom v prípade, ak má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom – postavenie Slovenského pozemkového fondu upravuje zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Slovenský pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie, je oprávnený disponovať s pozemkami, ktoré má v správe na základe zákona, tieto môže prenajímať fyzickým a právnickým osobám. V týchto prípadoch sa nájomný vzťah k pozemkom v katastri nehnuteľností nezapisuje, aj keď trvá dlhšie ako päť rokov. Daňovníkom v tomto prípade je vždy nájomca.


Slovenský pozemkový fond je správcom pozemkov neznámych vlastníkov. Je podľa zákona oprávnený tieto pozemky prenajať fyzickým alebo právnickým osobám. V tomto prípade daňovníkmi dane z pozemku budú nájomcovia, a to aj v prípade, ak nie sú ako nájomcovia zapísaní v liste vlastníctva.

ch) osoba, ktorá pozemok skutočne užíva – pre určenie osoby daňovníka nie je rozhodujúci užívateľský vzťah k pozemku, ale právne upravený vlastnícky vzťah alebo nájomný vzťah. Ak však na základe platných dokladov alebo z iných dôvodov nemožno za daňovníka určiť vlastníka pozemku, ani správcu alebo dlhodobého nájomcu pozemku, daňovníkom je ten, kto pozemky skutočne užíva ale len vtedy, ak daňovníka nemožno určiť podľa vyššie uvedených zásad.

Pozemok, tak ako každá vec, a teda aj nehnuteľnosť, môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pri spoluvlastníctve k pozemku je daňovníkom dane z pozemkov každá fyzická alebo právnická osoba podľa svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich. Túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Určený spoluvlastník predloží priznanie k dani za celú výmeru pozemku a ak sa spoluvlastníci nedohodnú, každý spoluvlastník priznáva a platí daň sám za svoj spoluvlastnícky podiel.


Na liste vlastníctva sú zapísaní traja spoluvlastníci pozemku, každý v podiele 1/3. Vlastníctvo bolo nadobudnuté a zapísané do katastra nehnuteľnosti na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti spísanej formou notárskej zápisnice v roku 2000. Platnosť dohody o vydaní nehnuteľnosti bola napadnutá na súde žalobou o určenie jej neplatnosti a o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Právoplatným rozsudkom súdu bolo určené, že dohoda o vydaní nehnuteľností je neplatná. V ďalšom konaní súd nariadil znalecké dokazovanie a konečné rozhodnutie vydané nebolo. Správca dane žiadal správu katastra o zaslanie listu vlastníctva. Správa katastra obci oznámila, že predmetný list vlastníctve nemôže vydať z dôvodu vyznačenej plomby v dôsledku súdneho konania o zmene vlastníckeho práva. Správca dane vyrubil daň z pozemku podľa spoluvlastníckych podielov zapísaných v liste vlastníctva, t. j. osobám, ktoré boli ešte pred začatím súdneho sporu zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností. Môže správca dane aj na ďalší rok vyrubiť daň z nehnuteľnosti, aj keď nemožno presne určiť osobu daňovníka z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu a zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?

Riešenie:

Daňovníkom dane z nehnuteľnosti za pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb, je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka nielen na právach, ale aj na povinnostiach, ktoré z tohto spoluvlastníctva vyplývajú, je uvedený na liste vlastníctva na správe katastra, a je rozhodujúci aj pre daňové účely. Ak v danom prípade prebieha súdneho konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré nebolo k 1. januára kalendárneho roku ukončené, pri určení daňovníka dane z pozemkov sa vychádza z výpisu listu vlastníctva, ktorý bol vydaný ešte pred začatím súdneho sporu. Správca dane vyrubí daň z nehnuteľností všetkým spoluvlastníkom uvedeným v tomto liste vlastníctva.

Ak za trvania manželstva nadobudli manželia do vlastníctva pozemok, tento je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Vzniká uzavretím manželstva a trvá do doby, pokiaľ trvá manželstvo. Zánikom manželstva rozvodom, úmrtím jedného z manželov, zrušením súdom, sa bezpodielové spoluvlastníctvo ruší. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nepatria sem veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ak manželia, teda počas trvania manželstva, nadobudli buď kúpou, darovaním, výmenou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.


Rodičia darovali synovi, ktorý je ženatý, počas trvania manželstva darovacou zmluvou pozemok do jeho výlučného vlastníctva. Je daňovníkom dane z tohto pozemku iba obdarovaný manžel, alebo patrí pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bol nadobudnutý počas trvania manželstva?

Riešenie:

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom. Ak rodičia darovali predmetný pozemok synovi počas trvania jeho manželstva iba jemu, do jeho výlučného vlastníctva, pozemok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je vo výlučnom vlastníctve iba obdarovaného manžela. Z tohto dôvodu daňovníkom dane z darovaného pozemku bude výlučne manžel, ktorý ho získal darom.


Kto je daňovníkom dane z pozemkov v prípade, ak pôvodný vlastník pozemku zomrel a dedičské konanie nie je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ukončené?

Riešenie:

Platné znenie zákona neurčuje daňovníka v tých prípadoch, ak vlastník pozemku zomrel a dedičské konanie nie je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ešte ukončené. To znamená, že počas dedičského konania, ktoré v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko rokov, až do právoplatného ukončenia konania o dedičstve, nemožno určiť daňovníka dane z pozemku (ale ani dane zo stavieb, bytov). Daň z pozemkov nemožno vyrubiť mŕtvej osobe a predpokladaný dedič sa stane daňovníkom až na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Z tohto dôvodu správca dane nemôže vyrubiť daň z pozemkov žiadnej osobe.

Predmet dane z pozemkov

Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového členenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona o miestnych daniach. Druhové členenie pozemkov, s výnimkou stavebných pozemkov, je identické ako druhové členenie podľa zákona o katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, podľa ktorého sa pozemky v katastri členia na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Keďže druh pozemku eviduje kataster nehnuteľností, určenie druhu pozemku na liste vlastníctva je smerodajné aj pri určení sadzby dane z pozemkov. Údaje z listu vlastníctva sú pri dani z pozemkov rozhodujúce nielen pri uvedení druhu pozemku, ale aj jeho výmery a lokality pozemku, kde sa pozemok nachádza. Ak daňovník nemá založený list vlastníctva v katastri nehnuteľností, pre určenie druhu pozemku sú rozhodujúce údaje z evidencie nehnuteľností. Pre určenie stavebného pozemku je určujúce stavebné povolenie a pre zaradenie pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. Skutočné využívanie pozemku nemá na účely zdaňovania pozemku daňou z pozemkov právny význam. Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj druh pozemku, parcelné číslo, výmera parcely a názov katastrálneho územia. Podrobnú špecifikáciu druhov pozemkov upravuje vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. z 28. októbra 2009, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon o miestnych daniach na účely zdaňovania pozemkov daňou z pozemkov člení pozemky na území Slovenskej republiky na:

  1. - orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty

  2. Záhrady,

  3. - zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy – daňou z pozemkov sa zdaňujú aj tie časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavba na účely tohto zákona,

  4. - lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy – lesné pozemky eviduje kataster nehnuteľností. Daňou z pozemkov sa zdaňujú len tie lesné pozemky, ktoré sú v programe starostlivosti o lesy vedené ako hospodárske lesy bez ohľadu na to, či sa v nich vykonáva hospodárska činnosť.


Pozemkové spoločenstvo vlastní lesy, z ktorých časť sa nachádza v národnom parku. Je povinné platiť za tieto lesy, ktoré sú v národnom parku, daň z pozemkov? Sú tieto lesy predmetom oslobodenia?

Riešenie:

Nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov, nemožno stotožňovať s oslobodenými nehnuteľnosťami. Takýmito nehnuteľnosťami sú aj lesy osobitného určenia a ochranné lesy. Tieto druhy lesných pozemkov nie sú predmetom zdanenia, preto ani oslobodenie od dane pri takýchto pozemkoch neprichádza do úvahy. Oslobodenie od dane z nehnuteľnosti sa môže vzťahovať na vec alebo na osobu a je presne vymedzené v ustanovení § 17 zákona o miestnych daniach. Podľa zákona o miestnych daniach lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a nachádzajú sa v národnom parku, sú oslobodené od dane z pozemkov vtedy, ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľnosti ustanovil, že od dane z pozemkov oslobodzuje pozemky v národných parkoch.

Vodné plochy

Z vodných plôch sú predmetom zdanenia iba rybníky a hospodársky využívané vodné plochy. Za hospodársky využívané vodné plochy sa považujú tie vodné plochy, ktoré sa využívajú najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, alebo na produkciu rastlinných alebo iných produktov.

Stavebné pozemky

e) stavebné pozemky – na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok, uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14 (novela zákona č. 538/2007 Z. z., účinná od zdaňovacieho obdobia 2008). Podľa tejto úpravy sa od roku 2008 ako stavebné pozemky zdaňujú už len tie pozemky, na ktorých sa budú na základe právoplatného stavebného povolenia stavať stavby, ktoré budú predmetom dane zo stavieb, alebo predmetom dane z bytov, ide o stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží a sú spojené so zemou pevným základom. Ak sa stavebné povolenie vydá v priebehu zdaňovacieho obdobia, pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení sa na účely zákona o dani z pozemkov považujú za stavebné až od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ak kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, stavebný pozemok sa nepovažuje za stavebný pozemok od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Novela zákona č. 517/2005 Z. z. doplnila ustanovenie, podľa ktorého stavebným pozemkom na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu.

Zákon o miestnych daniach v ustanovení § 6 ods. 2negatívne vymedzuje predmet dane z pozemkov, t. j. taxatívne vymenúva pozemky, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov. Sú to časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov. K doplneniu došlo z dôvodu, že v praxi sa k existujúcim stavbám uskutočňuje veľa prístavieb, nadstavieb a iných zmien alebo sa vykonávajú stavebné úpravy, na realizáciu ktorých sú vydané stavebné povolenia. V stavebnom povolení vydanom na takéto činnosti sú uvedené čísla parciel, na ktorých sú postavené stavby, ktoré sa rozširujú prístavbou alebo menia nadstavbou. Na parcelách, na ktorých sa uskutočňuje napríklad nadstavba rodinného domu, sa však nachádzajú aj iné stavby, ktorých sa rekonštrukcia alebo prístavba, nadstavba nedotýka.

Predmetom dane z pozemkov nie sú tiež pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou verejných účelových komunikácií a celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné dráhy – pojem pozemná komunikácia je na účely tohto zákona vymedzený v zákone číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“). Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti, ktoré je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Rozdeľujú sa podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktoré sa stavajú, rekonštruujú, spravujú a udržiavajú v súlade s celospoločenskými záujmami. Keďže ide o stavby, ktoré nemajú podlažie, nie sú predmetom dane zo stavieb, ani predmetom dane z pozemkov. Novela zákona č. 517/2005 Z. z. ustanovila, že predmetom dane z pozemkov sú verejné účelové komunikácie, čiže od roku 2006 sa verejné účelové komunikácie zdaňujú. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov a jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzatvorených priestoroch alebo objektoch. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Daňou z pozemkov sa nezdaňujú tiež celoštátne železničné dráhy, ktoré slúžia celoštátnej verejnej železničnej doprave a medzinárodnej doprave a regionálne železničné dráhy, ktoré majú miestny význam, slúžia železničnej doprave a sú zaústené do celoštátnej alebo do inej regionálnej dráhy.

Predmetom dane z pozemkov taktiež nie sú pozemky, alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3 – ide o stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Základ dane z pozemkov

Základ dane z pozemkov, ktorý sa pri výpočte dane z pozemkov násobí sadzbou dane, určuje ustanovenie § 7 zákona o dani z pozemkov takto:

a) Pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty, je základom dane z pozemkov hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach. Do hodnoty pôdy sa nezapočítava hodnota porastov, ktorá pre niektoré uvedené druhy pozemkov ovplyvňuje základ dane. Hodnota ornej pôdy, ktorá závisí od bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a trvalých trávnych porastov, je v prílohe zákona usporiadaná podľa jednotlivých obcí a v rámci obcí aj podľa katastrov. Tieto hodnoty pôdy je tak daňovník, ako aj správca dane povinný použiť pri výpočte základu dane z uvedených pozemkov.


Vlastník vlastní pozemok určený druhovo ako orná pôda bez porastov v katastrálnom území Gabčíkovo o výmere 23 492 m2. Podľa prílohy č. 1 k zákonu o miestnych daniach je hodnota ornej pôdy za m2 v eurách v katastrálnom území Gabčíkovo v sume 0,9931 eura za 1 m2. Základ dane z pozemkov sa vypočíta tak, že sa vynásobí výmera ornej pôdy 23 492 m2 hodnotou ornej pôdy uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu pre katastrálne územie Gabčíkovo vo výške 0,9931, t. j. 23329,90 eura. Základ dane z pozemkov bude teda 23 329,90 eura.

b) Pri pozemkoch uvedených v katastri nehnuteľností ako lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: